streda 31. decembra 2014

Walt Whitman - Spev o mne ♥



Ahojte :) 

Ako som vo včerajšom článku naznačila, dnes píšem o básni Spev o mne od Walt-a Whitman-a. Teda nebudem písať úplne o tej básni, len vám sem chcem dať môj obľúbený úryvok z nej :) ..

Dnes som bola v meste a chcela som si tú knižku kúpiť, ale nemala som pri sebe dosť peňazí, takže to nechám nabudúce. Ale musím uznať, že má veľmi pekný obal a aj keď by som tomu nemala dávať veľkú úlohu, ja dávam. (:

No nedá mi to, aby som sem nič nenapísala o danom autorovi Walt-ovi Whitman-ovi.
Začnem asi tak zvyčajne. Narodil sa 31.Mája 1819 a umrel 26. Marca 1892, čo je 107 rokov pred tým ako som sa ja narodila.  Mnohí americkí a zahraniční pozorovatelia ho vyhlásili za "najväčšieho amerického básnika", tiež patrí k najvplyvnejším básnikom. Spev o mne je úvodná báseň do zbierky Steblá trávy, na ktorej Whitman pracoval celý život a obsahuje viac ako 300 básní. Píše o rovnocennosti, demokracii, humanizme ...

Hoci má zbierka Steblá trávy veľa básní (=kníh), mňa asi najviac zaujala Spev o mne a vôbec to nie je tým, že ostatné som ani nečítala a že bola v Papierových mestách. Táto kniha sa dá kúpiť tu na stránke Martinusu :) 

No veľa kecám :D :) .. Dúfam, že sa vám báseň bude páčiť, a že ste sa dozvedeli aspoň niečo nové a zaujímavé. Dám vám sem len moju obľúbenú časť.



6. 

Dieťa rieklo Čo je to tráva? a prinieslo mi jej plné priehrštia;
ako odpoviem dieťaťu, keď to neviem?

Myslím, že je to zástava mojej povahy, utkaná zo zelene plnej nádeje.

Alebo, myslím, je to vreckovka Pána,
voňavý dar a pamiatka, zámerne pustená na zem,
s menom majiteľa vyšitým na niektorom cípe, aby sme ho videli, všimli si ho a 
spýtali sa Čie je to?

Alebo, podľa mňa, tráva sama je tiež dieťa, batoľa zrodené vegetáciou.

Alebo, myslím, je to rovnošata, popísaná hieroglyfmi,
a značí, klíčim rovnako v širokých i úzkych pásoch,
rastiem medzi čiernymi ľuďmi aj medzi bielymi,
Kanaďana, Virgínčana, kongresmana, černocha prijímam rovnako a dávam im rovnako.

A teraz mi pripadá ako nádherné neostrihané vlasy hrobov.

Budem s tebou zaobchádzať nežne, kučeravá tráva,
možno vyrastáš z hrudí mladých mužov,
možno by som ich mal rád, keby som ich poznal,
možno pochádzaš zo starých ľudí alebo z plodu predčasne odobratého materskému lonu,
a teraz ty si materským lonom.

Táto tráva je veľmi tmavá, aby pochádzala z bielych hláv starých matiek,
tmavšia ako bezfarebné brady starých mužov,
príliš tmavá, aby vyrážala z ružového podnebia úst.

Ó, napokon vidím toľko hovoriacich jazykov
a vidím, že nevyvierajú márne z podnebia úst.

Kiež by som vedel vyjadriť zmysel narážok na mŕtvych mladých mužov a ženy,
a narážok na starcov a matky, a na plod privčas odňatý lonu.

Čo myslíš, že sa stalo s tými mladými a starými mužmi?
A čo myslíš, že sa stalo s tými ženami a deťmi?

Niekde žijú a majú sa dobre,
aj najmenší výhonok dokazuje, že naozaj niet smrti,
a ak aj niekedy bola, viedla chvatný život a nečakala na konci, aby ho zastavila,
a zahynula v okamžiku, keď sa život zjavil.                                              

Všetko postupuje dopredu a von, nič nezaniká,    
a zomrieť je niečo iné, než by sa ktokoľvek nazdal, a šťastnejšie.


Aký máte vy názor na tento úryvok ? A ak poznáte Whitman-a, aký máte názor celkovo na jeho básne ? :) 
 

 ( Nastav svoju hlavu smerom k slnku a tiene spadnú za teba - Walt Whitman )

With love
AA
♥ 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára